- 5 porcii ovocia a zeleniny denne
- Bezpecne skladovanie a priprava jedla
- Bezpečnosť a kvalita potravín
- Byliny a koreniny
- Chlieb, pecivo, obilniny, ryza, cestoviny
- Jedz a hyb sa
- Maso, hydina, ryby, vajcia a strukoviny
- Med a ďalsie vcelie produkty
- Mlieko a mliecne vyrobky
- Nezabudaj na ranajky
- Nezanedbavaj pitny rezim
- Odkial jedlo pochádza
- Potraviny - zdroj zivota
- Potraviny a zivotné prostredie - Plytvanie potravinami
- Recyklacia odpadov z obalov potravin - starym veciam nova sanca
- Sezonnosť potravin
- Sleduj informácie na obale potravin
- Tuky, cukry, sol
- Zelenina, ovocie, orechy
- Značka kvality
•• Zaváranie ••
Zaváranie je spôsob uchovania potravín, vďaka ktorému sa zbavíme väčšiny mikroorganizmov, ktoré by mohli vyvolávať kazenie potravín a znížime množstvo vzduchu pod viečkom. Za horúca časť vzduchu unikne a po prisatí viečka a ochladení sa celkový vzduchový priestor zmenší – viečko sa preliači. Prípadné mikroorganizmy, ktoré sterilizáciu prežijú, nemajú následne k svojmu rastu dostatok kyslíka. Tým, že obal hermeticky uzatvoríme, z vonkajšieho prostredia nemôžu dovnútra prenikať mikroorganizmy, iné kontaminanty ani vzduch z okolia.
Ide o ošetrenie potravín vysokou teplotou za podmienky čo najmenej zhoršiť senzorické a výživové vlastnosti potravín. Cieľom zavárania v domácnosti je predĺženie trvanlivosti surovín a taktiež príprava chutných výrobkov.
Na zaváranie vyberáme len čerstvé, zdravé a vyzreté plody. Ovocie najskôr starostlivo umyjeme. Stopky, jadrovníky, kôstky či poškodené časti odstránime až po umytí a bezprostredne pred tepelným spracovaním, aby z ovocia zbytočne nevytiekla šťava. Základom úspechu je aj dokonalá čistota všetkých obalov, ktoré používame a čo najkratšie uchovávanie potravín pred začiatkom sterilizácie. Hrdla obalov a viečka nesmú byť poškodené, pretože každá mala vada znemožní dosiahnutie vzduchotesnosti. Obal musí byť zaváranou potravinou čo najviac naplnený, aby bolo vo vnútri čo najmenej vzduchu.
Teplota a doba zavárania závisí od druhu zaváranej potraviny a od veľkosti obalu. Zásadný rozdiel je medzi kyslými a nekyslými surovinami. Pre ovocné kompóty, šťavy a zeleninu v sladkokyslom náleve stačí teplota do 100 ˚C (obyčajne okolo 85 ˚C). Problémom v domácnosti môže byť sterilizácia nekyslých potravín ako sú pokrmy s mäsom či huby alebo zelenina v slanom náleve, pri ktorých je potrebná teplota nad 100 ˚C (obyčajne okolo 120 ˚C).
Aj keď je sterilizácia vykonaná správne a viečko drží, dochádza k fyzikálnym a chemickým zmenám zavarenej potraviny. Zhoršuje sa jej konzistencia, farba, chuť a vôňa. Nie je preto vhodné uchovávať ich mnoho rokov. Kompóty a sterilizovanú zeleninu je vhodné spotrebovať asi do dvoch rokov. Otvorené zaváraniny skonzumujte čo najrýchlejšie, pretože koncentrácie cukru, soli alebo octu nie sú dostatočne vysoké, aby mali konzervačný účinok.
Zaujímavé tipy:
Ak konzervujeme čerešne, vyberáme plody tmavších odrôd, menej sladké a nepopraskané, pretože sterilizáciou čerešne blednú. Do cukrového nálevu môžeme pridať ríbezľovú šťavu, ktorá ich zafarbí. Ak sú červavé, pomôžeme si tak, že ich vložíme do 1 litra 25 - 30 oC teplej vody s prídavkom 20 g soli. Necháme vo vode 1 hodinu, a potom dôkladne opláchneme, aby sme vymyli soľ. Egreše na kompót prepichujeme. Tým sa lepšie presladia, neplávajú v pohári a nepraskajú. Ak chceme, aby boli ríbezľové bobule v kompóte rovnomerne uložené, odporúčame pred naplnením do obalov plody krátko povariť v tom istom cukrovom náleve, ktorým ríbezle po naplnení do fliaš zalejeme.
Na stiahnutie:
Podporný materiál
Zaváranie.pdf
