•• Nedostatočná výživa ••
Podvýživa je stav, keď sa telu nedostávajú základné živiny v správnych množstvách – ich príjem nestačí pokrývať ich spotrebu. Prejavuje sa oslabením organizmu, zvýšenou únavou a väčšou náchylnosťou k ochoreniam. Podvýživa obvykle s ochoreniami aj súvisí.
Príčiny podvýživy môžu byť rôzne. Najčastejšie je spôsobená nedostatočným príjmom potravy spôsobenej zníženou chuťou do jedla, poruchami trávenia a vstrebávania živín alebo zvýšenými energetickými nárokmi. Na vzniku podvýživy sa môžu podieľať aj psychické faktory ako úzkosť, depresia, stres či cudzie prostredie. Nemenej častými príčinami sú aj sociálne a ekonomické faktory (alkoholizmus, drogová závislosť, bezdomovectvo).
Adaptácia organizmu na hladovanie
Organizmus zdravého jedinca sa hladovaniu prispôsobí. Zníži energetický výdaj, vytvorí si alternatívne zdroje energie a iba v obmedzenej miere využíva svoje zásoby. Priemerne živený človek má vlastné zásoby prevažne vo forme tukov asi na 2 mesiace.
Dôsledky podvýživy
Nedostatok sacharidov či bielkovín môže zapríčiniť problémy s rastom a vývinom. Bielkoviny sú stavebnými kameňmi kostí, tkanív a hormónov. Aby mohli správne fungovať musí mať telo dostatok cukru, hlavného zdroja energie. Tuky majú taktiež stavebný a funkčný význam. Deficit vitamínov a minerálov vyvolá rozličné choroby. Nedostatok železa napríklad vedie k anémii (málokrvnosti). Podvýživený organizmus je náchylnejší na vznik infekčných ochorení, pretože sa zhoršuje funkcia imunitného systému. Netvorí sa dostatok inzulínu a hormónov štítnej žľazy, čo sa prejavuje vypadávaním vlasov.
Výskyt podvýživy
Podvýživou trpia ľudia prevažne v chudobných krajinách sveta, kde sa spája s prírodnými katastrofami alebo vojnovými konfliktami. V chudobných krajinách sveta žije miliarda podvýživených ľudí, ktorí nemôžu dosiahnuť plného zdravia, normálne sa vyvíjať a dospieť. Tieto populácie sú negatívne poznamenané nedostatkom potravín, vrátane budúcich generácií. Silno podvýživené deti do veku 5 rokov, majú väčšinou nižšie IQ a minimálnu šancu na akékoľvek sociálne uplatnenie. Afrika je jediný kontinent, ktorý neprodukuje dostatok potravín pre výživu svojho obyvateľstva a je najpostihnuteľnejším regiónom, čo sa týka výskytu podvýživy a hladomoru.
1:3 je podiel ľudí, ktorí na celom svete trpia podvýživou.
Nadvýživa
Ak problémy spôsobuje nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie vo forme nadmerného prísunu živín, vzniká nadvýživa. Príkladom je nadváha až obezita, ktoré sú zapríčinené stravou bohatou na kalórie. Nadvýživa je vo vyspelých krajinách sprevádzaná nedostatkom pohybu. Nadváha môže byť príčinou mnohých tzv. civilizačných ochorení ako je napríklad cukrovka II. typu alebo infarkt myokardu.