logo

•• Intolerancia potravinárskych aditív ••

Potravinárske aditívne látky nie sú ničím novým, ale využívajú sa už niekoľko storočí. Konzervácia potravín je prastarou potrebou – pri nakladaní mäsa sa používala soľ a sanitra, pri konzervácii zeleniny zase kyselina octová. Kuchári používali pravidelne prášok do pečiva na nakyprenie cesta, zahusťovadlá do omáčok, ako aj farbivá.

V súčasnosti každá aditívna látka, ktorú hotová potravina obsahuje, musí byť uvedená na etikete obalu. V súčasnosti sa používanie aditívnych látok v potravinách prísne reguluje a ich bezpečnosť sa pravidelne kontroluje. Schválené aditívne látky sú rozdelené podľa svojich funkcií do rôznych kategórií. Všetky majú svoj špecifický názov a číslo s predponou "E“ – pre Európu. Napr. séria označená E 100 zahŕňa farbivá, E 200 konzervačné látky, séria E 300 sú antioxidanty a E 400 emulgátory, zahusťovacie a želírujúce látky. Podobne ako pri iných problémoch potravinárskej výroby, treba mať neustály prehľad s istotou, že všetky informácie sú správne a aktuálne.

Všeobecne platí, že potraviny uvádzané na trh podľa platných predpisov sú bezpečné, t.j. zdravotne nezávadné. Napriek tomu sa môže stať, že niektoré potravinárske aditíva môžu u zvlášť citlivých osôb vyvolávať nepriaznivé reakcie.

Nežiadúce reakcie na aditíva sú väčšinou neimunologickej povahy, a preto sa jedná o intoleranciu (t.j. neznášanlivosť) príslušnej zlúčeniny, nie o skutočnú alergiu. Niekedy sa tieto reakcie označujú ako pseudoalergie. Medzi aditíva dávané do súvislosti s nežiadúcimi reakciami, ktoré sa podobajú alergii, patria najmä:

  • siričitany (konzervačné látky): môžu spôsobovať začervenanie, opuch hrdla, svrbenie úst a pokožky a v niektorých prípadoch aj astmu,
  • benzoany a parabény (konzervačné látky): vyvolávajú symptómy u osôb s chronickou koprivkou (u 10–20 % týchto osôb sa prejavuje intolerancia na benzoan, prípadne parabénu); zriedka spôsobujú astmu; parabény, ktoré sa často používajú v kozmetických a farmaceutických prípravkoch na kožu, môžu spôsobovať kontaktnú dermatitídu; benzoany a kyselina sorbová môžu spôsobovať lokálne reakcie pri kontakte s pokožkou, najmä u detí, ktoré si potravinou zašpinili tvár,
  • tartrazín a iné azofarbivá môžu vyvolávať koprivku; overuje sa, či tieto látky nemajú vplyv na astmu a hyperaktivitu detí (poruchy správania),
  • glutamát sodný (MSG, zvýrazňovač chuti): v r. 1968 bol popísaný tzv. „syndróm čínskej reštaurácie“ (napätie v oblasti hrudníka, nauzea, pocit tepla v tvári a hrdle, bolesti hlavy a potenie); neškodnosť MSG sa trvale preveruje, najmä sa sleduje vplyv na astmatikov,
  • aspartám (náhradné sladidlo): výskyt koprivky u niektorých osôb nie je vierohodne potvrdený,
  • BHA a BHT (antioxidanty): výskyt koprivky u niektorých osôb,
  • dusičnan sodný (konzervačná látka): uvádza sa, že dávka 20 mg môže spôsobovať bolesti hlavy, vyrážky a problémy s trávením.
PRIHLÁSENIE
novinky
10.08.2019
10. 8. 2019 (Sobota) Vážení učitelia, milí žiaci, pripravujeme pre vás VII. ročník týždňa HOVORME O JEDLE. ...
08.11.2018
Vážení koordinátori súťaže na školách, Vážení učitelia, Milí žiaci, Víťazi jednotl...
22.10.2018
Týždeň HOVORME O JEDLE zbehol ako voda. Veríme, že bol pre všetky zúčastnené školy veľkým oživením, zauj&...
15.10.2018
15.10.2018 (Pondelok) Dôležité upozornenie!!! 14. 10. 2018 (nedeľa) o 24.00 hod. bola REGISTRÁCIA do všetkých akt...