•• Benzén ••
Benzén bol objavený v roku 1825 fyzikom M. Faradayom v koksárenskom plyne. Po jeho objave sa dlho viedli spory o jeho chemickej štruktúre. Syntézu benzénu zvládol ako prvý nemecký chemik Eilhard Mitscherlich zahrievaním kyseliny benzoovej s oxidom vápenatým. Benzén C6H6 je bezfarebná a horľavá kvapalina, ktorá je ľahšia ako voda a silno láme svetlo.
V niektorých nealkoholických nápojoch vzniká benzén reakciou solí kyseliny benzoovej (aditívum používané ako antimikrobiálne prostriedok) s askorbovou kyselinou, ktorá je prirodzenou zložkou nápoja alebo sa do neho pridáva ako aditívum.
Podobne ako väčšina ostatných benzenoidných uhľovodíkov je benzén jedovatý. Akútna otrava nastáva pri koncentrácii 10 mg/l vzduchu. Medzi prejavy akútnej otravy benzénom patria závrate, zvracanie, tremor, prípadne až bezvedomie. Pri požití extrémne vysokých, hoci aj jednorázových dávok benzénu môže nastať smrť.
Pri chronickej otrave dochádza ku masívnemu poškodeniu obličiek, pečene a kostnej drene -vzniká porucha krvotvorby (rapídne klesá produkcia červených krviniek). Benzén zaraďujeme medzi karcinogény - spôsobuje najmä leukémiu.
Benzén je dôležitá chemická surovina vo výrobe rôznych medziproduktov, ako sú plastické polyméry, syntetické vlákna, čistiace prostriedky a rozpúšťadlá. Výrobky z benzénu sa v širokej miere používajú v každodennom živote. Najdôležitejšie deriváty benzénu sú nasledovné: Etylbenzén, styrén (vinylbenzén), kumén (izopropylbenzén), fenol, cyklohexán, kyselina adipová, nitrobenzén, maleínanhydrid, alkylbenzén.